Menovky

streda, 6. novembra 2013

Aj naše baby to vedia!

Je okolo polovice sezóny a ja konečne tento rok prvýkrát vyrážam so svojou polovičkou a jeho parťákom Pepom na týždenný lov kaprov. Vopred som mala jasno, kde chcem chytať. Keď som dorazila na miesto, ktoré David s Pepom vybrali, radosťou sme zrovna nejasali. Navyše medzi našim a Pepovým bivakom boli utáborení s karavanom nejakí cudzí chlapi. "No paráda", vravím si sama pre seba. 

Miesto, ktoré som nechcela, k tomu ešte dvaja "cudzinci" so psom, to bude fakt super.. Medzi tým, čo mi priateľ odnáša veci do bivaku, zmapujeme okolie a ako to tak obzeráme, začína sa mi tam celkom páčiť. "Nie je to tu také zlé", hovorím si. A potom, čo sa dozvedám, že tí dvaja "cudzinci" so psom idú zajtra domov, sa cítim oveľa lepšie - slobodnejšie. Ešte s nami miestne brehy zdieľa Davidov známy, Drahoš, so psom Bady. Drahoša som dovtedy poznala len letmo od videnia. Čakám, až si chlapi vyvezú udice a premýšľam, čo nastražím na háčiky za dobroty. Volím sladké boilies na obe udice, ktoré sme s Davidom následne zaviezli k bójke na hĺbku asi 5tich metrov. Ešte zakŕmiť, ako vždy spočiatku repkou, kukuricou a pšenicou a pár guľôčkami a teraz už len čakať.


 

Na druhý deň ráno prichádza záber. Hneď ideme na čln a z jeho paluby zdolávam na svoj ​​tento rok nový prút menšieho lysčeka okolo 60cm, ktorého priateľ na moje výslovné želanie po odháčkovaní púšťa z podberáku späť do jeho vodnej ríše hneď od boku člna. "Je to dobré", hovorím si, ale do večera už ani ťuk. Všímam si aktivitu rýb na tzv špici, kde sa v relatívne krátkom čase ukázali výskokom nad hladinu hneď dva väčšie kapry. Na nič nečakám a chcem jeden prút nahodiť na miesto, kde sa ryby ukázali.
Nechcem čakať, až ryby nabehnú do kŕmenia, chcem im byť v pätách. Behom okamihu je vymenená montáž z odpadávajúceho kameňa na vývážky za olovo a hneď potom nahadzujem kapriu mňamku v podobe feederových peletiek v príchuti cherry s 10mm fluo popkou. Celé som to zabalila do obaľovacie pasty 007 s Robin Redom. A vida, nejaké "mimino", ako následne hlásim Davidovi pri zdolávaní, sa chytilo. Hovorím mimino schválne, keď čakám veľkú rybu. Tak trošku David schválne provokuje, lebo keď tam potom naozaj ten väčší kaprík je, neveriacky krúti hlavou a hovorí  "že mimino", smeje sa a mňa to v ten okamih tak hreje.. A nie inak tomu bolo aj teraz, keď som k brehu pritiahla krásneho šupíka o dĺžke 80cm s váhou 8,8 kg. Večer prišiel ešte jeden záber. No, bol to malý šupy odhadom 50+, ako im hovoríme.

 

Počas celého týždňa týchto záberov s menšími úlovkami bolo viac. Zato David nám to všetkým opäť "natrel" so svojím lyscom, ktorého bok zdobila len jedna veľká šupina a dosiahol veľmi pekných 90cm pri váhe 15,50 kg. No áno - kto vie, ten vie.. V stredu posilnila team Pepovi priateľka Kristína, alias Kika, ktorá taktiež pridala na zoznam ulovených rýb nejakého kapríka.
Darilo sa aj Pepovi. Zdolal okrem iného pekného šupíka 83cm a 9,5 kg. A Drahošovi sa darilo čo do počtu ulovených rýb snáď najlepšie z nás. No a skoro by som vás okradla o moje druhé "mimino", ktoré ma vytiahlo ráno pred východom slnka zo spacáku. Šupináč 80cm a 9,2 kg neodolal boilies cherry, nastraženého na panáčika. Túto kombináciu som ešte pred nahodením vylepšila aplikáciou práškového dipu, ktorý neskôr na guličkách urobil vrstvu "slizu" a pod háčik som pred nahodení ešte zavesila malý valček z PVA pančuchy s 4mm peletami cherry preliatymi s liquidom rovnakej príchute.

 

Čo viac si môžem priať? Môžem - toho lysca 20 +, čo som povedala, že ho rovnako raz chytím a určite že chytím! A potom chcem vidieť Davidov výraz v tvári. On totiž lyscov doslova miluje a prežíva radosť z každého veľkého chyteného kapra či už ho chytí ktokoľvek z nášho zmiešaného teamu. Tento júnový týždeň som si naozaj užila so všetkým. Davidovi chcem poďakovať za trpezlivosť, ktorú so mnou mal. Na člne som si občas vďaka dlhej pauze v rybárčení pripadala ako nemehlo. Predsa len sú už na vode s Pepom zohraní, nemusia jeden druhému nič hovoriť, ale robia už všetko automaticky a dopĺňajú sa. Ja sa nabudúce polepším, teda až ma nabudúce vezmú so sebou. A keď nevezmú, rovnako pôjdem - musím predsa chytiť tú dvadsiatku :) ...

Gabriela "Gabi" Zavadilová


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára