Menovky

nedeľa, 22. decembra 2013

Nie len pre ženy rybárov...

 Spomínam si na dobu, kedy manžel vyrážal na rybárske výpravy sám, alebo s partiou kamarátov. Do noci si starostlivo pripravoval všetky, tak hrozne dôležité a nepostrádateľné kaprárske vybavenie a následne v tom pokračoval aj v skorých ranných hodinách, kedy bol ešte celý byt ponorený do tmy. Samozrejme všetko prebiehalo v "najväčšej tichosti"...


Nepochopiteľné myšlienky, ktoré sa mi v tej dobe preháňali hlavou, sú už nenávratne preč. Ale aj cez to si veľmi živo pamätám to niekoľkoročné zbrojenie z mojej strany voči rybárstvu ako celku.
  

  Niet sa čomu čudovať. Človek väčšinou odmieta veci, ktoré nepozná a vôbec im nerozumie. Myslím, že pre väčšinu žien je ťažké pochopiť, čo je tak úžasné na trávení voľného času na miestach, kde je veľa komárov, žiadne wc a obchod v nedohľadne. Všetok čas sa trávi hľadaním vhodného miesta, vhodného kŕmenia, vhodné nádväzce atď , nech je zima alebo neznesiteľné teplo. Preto bolo asi jednoduchšie a hlavne pohodlnejšie tráviť čas každý niekde inde.

 

 Ale potom vás napadne, prečo tráviť čas sama, keď môžete byť spolu a je predsa jedno kde a za akých podmienok. A ešte keď to urobí radosť tomu druhému, tak to bude fajn. No, zo začiatku to moc fajn nebolo. Zima, vlhko, žiadna kúpeľňa, vstávalo sa niekoľkokrát za noc a neustále sa niečo pripravovalo. Miesto sľubované relaxácie v prírode, som jazdila domov úplne vyšťavená. A stále som nepochopila, čo je na tom za umenie chytiť rybu. Ale nechcela som to tak rýchlo vzdať, zvlášť keď som videla, ako sa manžel pre mňa snaží vytvoriť na rybách čo najpohodlnejšie prostredie.

 

Musím po pravde povedať, že to so mnou nemal jednoduché. Tak som začala nenápadne listovať rybárskymi časopismi, nenápadne som pozerala na rôzne dvd, naučila sa viazať nadväzce a vymýšľala svoje kombinácie kŕmiacich zmesí a návnad. Keď som pomaly prichádzala na to, čo funguje a čo naopak nie, tak to bolo už trochu zaujímavejšie. A pocit z prvého zaseknutia a zdolania bez pomoci, ma presvedčil. Už nebolo cesty späť. Rybarina sa pre mňa stala srdcovou záležitosťou. A bolo toľko vecí, ktoré som potrebovala ešte vyskúšať a naučiť ... Zrazu som pochopila, že tie nákladné veci, ktoré sa nakúpili údajne navždy, je potrebné obnoviť. A ono to bolo naozaj lepšie s novými navijakmi :) A o bivaku, lehátku a člna ani nehovoriac. Dokonca som obetovala aj nový fritovací hrniec. Zaujímavé, že teraz už to nebol problém.

Samozrejme, že všetko chcelo svoj ​​čas. Toto tápanie v nevedomosti a objavovanie úplne nepoznaného trvalo niekoľko rokov. Prvú rybu sme s kamarátkou napríklad zasekávali tým štýlom, že sme kľučkou od navijaka točili na obrátenú stranu tak dlho, až nám zostala v ruke. A v takom duchu sa to so mnou nieslo. Tých veľa rýb čo som stratila, by som už ani nemohla spočítať :) A tých rečí, čo som si pri tom vypočula :) Ale vydržala som a snažila sa nejakú tú rybku dostať šetrne na breh len preto, aby som ju hneď zase mohla pustiť späť.


Absolvovali sme spolu veľa rybárskych výprav aj nejaké preteky. Na zväzových vodách, súkromných i zahraničných. Či už sami, s kamarátmi, alebo rodinou. Väčšinou sa snažíme vziať so sebou aj deti, aby aspoň na pár dní vymenili mestský život za pohodu a čistejší vzduch pri vode. Kedysi sme museli pribaliť k rybárskym prútom kočík a plienky, teraz je nepostrádateľný notebook.

 

Som veľmi rada, že sme prekonali všetky úskalia tohto krásneho športu a snažili sa navzájom si vyjsť v ústrety. Určite to chce veľa tolerancie a pochopenia, ale ten pocit očakávania, keď ste na brehu, je neopísateľný. A pre veľa ľudí nepochopiteľný, ako bol kedysi aj pre mňa. Priala by som všetkým zarytým nerybárkam, aby popustili uzdu svojej odvahe a párkrát skúsili so svojou drahou polovičkou prenocovať pod hviezdami. Určite na to nikdy nezabudnú a možno objavia aj novú vášeň.
Športová kaprárina je štýl života. Obetujete jej veľa financií a voľného času. A vždy s obrovským napätím očakávate neočakávané. Nikdy neviete, aký bude priebeh ani výsledok. To je na tom všetkom najkrajšie, a či si nakoniec zaplávate s kaprím seniorom je len čerešnička na torte. Verím, že rybárstvo nie je len honba za fotkami pre propagáciu firiem, ale je to láska k rybám samotným. Samozrejme, že každý si pre svoje rybárčenie hľadá optimálne podmienky a najefektívnejšie kŕmenie, ale to len preto, že chce dosiahnuť čo najlepšie výsledky a zažiť ten najkrajší pocit...

 

Vďaka rybárstvu sme spoznali niekoľko dobrých priateľov a týmto článkom by som ich rada všetky pozdravila. Všetkých, ktorí to s nami ťahali alebo to vytrvalo tiahnu aj naďalej. Nech je to rodina alebo kamaráti. Všetkým patrí naše veľké Díky ...



Petra Kovalská



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára