Menovky

piatok, 5. septembra 2014

Konečne na rybách!

Už dlho sme plánovali stráviť predĺžený víkend niekde pri vode. Povinnosti na tento rok mám viac než dosť a tak som si chcel troška oddýchnuť, zabudnúť aspoň  chvíľu na prácu a tak sme sa rozhodli ísť za našimi kaprami. 
Začali sme intenzívnejšie sledovať aj predpovedať počasie, stále hlásili chladno, miestami dážď, ale aspoň sme sa vyhli preplneným revírom, lebo my sme zástancami.....čím menej ľudí, tým menej hluku, ktorý pri vode vôbec nemusíme. Pri tejto vode sme strávili už predtým dve vychádzky a sme si vytipovali dve výborne vyzerajúce miesta, ktoré nesklamali ani vtedy, ale ani teraz.


Po príchode k vode nás čakal nepekný pohľad na loviaceho rybára na našom druhom vybranom lovnom mieste. Nič nám neostávalo a zložili sme sa na prvom našom mieste. Na nič sme nečakali, zložili sme čln, bójky a naše lovné miesto sme si rýchlo ešte raz preklepali a začali sme kŕmiť našimi najobľúbenejšími boiliesmi RAPID EASY ANANÁS NBA. Na začiatok sme zvolili väčšie množstvo 4-5 kg a až po 4 hodinách lovu, sme boli príjemne prekvapení, že prvý záber na seba nenechal dlho čakať. Bola to krásna jazda a už po prvom kontakte s rybou, teda po záseku som rozžiarený pozeral na kamaráta a obom  nám bolo hneď jasné, že to nebude žiaden z tunajších dorastencov. Asi po 4-6 minútach sa ukázalo 13,47kg vážiaceho šupíka a zanedlho bol v našom podberáku. Úplná parádu akú by som nečakal ani v sne! Nasledujúcich pár hodín sme boli bez najmenšieho záberu. Na večer opäť jazda, kamarát sekol a po pár sekundách v kontakte s rybou sa ryba vypla...

 
Celú noc nič, bez záberu. Ráno sme sa rozhodli prikŕmiť 1kg RAPID EASY NBA a že trošku upravíme stratégiu. Vzhľadom k nie ideálnemu počasiu a nižším teplotám sme sa rozhodli nekŕmiť, ale iba k montáži prihodiť 3-4 guličky boiliesu. Na druhý deň do obeda prišiel opäť krásny záber a po dlhej zdolávačke som mal možnosť kamarátovi podobrať 12,79 kg šupíka. 


Potom prišla malá zmena počasia a s ňou krásna jazda na mojom pravom prúte. Sekol som a šťastný hovorím kolegovi: „ideme za ním“. Po 25-30 minútach sme boli obaja príjemne unavení a moja psychika bola n tom lepšie. Po týchto krásnych, zdolaných veľkých kaproch sa už nič neudialo, okrem zhoršeného počasia. Do mierneho dažďa začal fúkať silný vietor a na poslednú chvíľu sme spevňovali naše bivaky. Vietor sa však neutíšil ani v nasledujúcich 6 hodinách a nám bolo jasné, že naša radosť sa pomaly končí. Začali sme baliť mokré veci, zbalili prúty, naložili čln a vyrazili sme domov.


Aj keď sme cestu domov boli premočený do nitky, neodradilo nás to naplánovať si ďalšiu výpravu za veľkými kaprami.

Lukáš Hajdin

Mivardi Team








Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára