Menovky

štvrtok, 2. októbra 2014

Nočná jazda s Mivardi!

Nočný lov tvorí 99% z mojich výprav za kaprami a nebolo tomu inak ani teraz. Veď dať dohromady prácu, rodinu a ryby je niekedy až moc komplikované. Preto moje vychádzky k vode sa odohrávajú v rúšku tmy a len na pár hodín.

Piatok ráno balím do auta všetko potrebné a moja cesta smeruje do práce. Nervózny a plný adrenalínu odrátavam hodiny a minúty, kedy už vyrazím na vodu a popreháňam svojich šupinatých kamošov.
Konečne štyri hodiny poobede a ja vyrážam na moje obľúbené jazero. O piatej som na mieste, kde sa stretávam s kamarátom Palom, ktorý je tu už od začiatku týždňa. Aktivita rýb je vcelku dobrá, v priemere tak šeť rýb za deň, len tá váhová kategória nie a nie ísť cez 10 kg. Po krátkej debate a vybalení vecí si vyberám miesto na ľavo od Pala a idem pripraviť kŕmenie. To sa skladá z boilie a pelet mixu od Mivardi. Tieto mixy som si obľúbil nakoľko sa skladajú z rôznych priemerov, veľkostí boilies a peliet a aj príchutí.


Do tohto mixu som pridal ešte konzervu kukurice a zalial som to CSLkom ryba. Nasadám do člna a idem pohľadať miesto, kam to položím. Jeden prút a teda aj kŕmne miesto som si vybral na druhej strane pod prevysnutým stromom. Hĺbka vody tu bola niečo okolo metra a zhruba tri metre od brehu. Druhé miesto som si našiel v strede jazera cca 90 metrov od brehu v hĺbke 3,5 metra, tam som si osadil Háčko. Na každé miesto som nakŕmil dve lopatky mixu. Idem predsa chytať nie ich vykŕmiť :-).

 Pod háčik dávam moju overenú klasiku 2x 15mm Vyzutého Tondu obaleného v paste, namočeného v aminoliquide a zaprášeného dipom totožnej príchute. Plus do pva pančušky pridám 4mm peletky tiež Vyzutý Tonda. 

Po vyvezení prútov sadám do kresla a pokračujeme v debate a popri tom popíjame večernú kávičku. Okolo pol siedmej prichádza na návštevu Paliho manželka a dopĺňa zásoby jedla a samozrejme pitného režimu J. Ako tak debatujeme ozve sa príposluch na mojich 1500vkách.

A je to tu!
O siedmej dostávam pomalý záber, ktorý prechádza do plynulej jazdy. Jemne prisekávam. „Je tam” - hovorím si sám pre seba a s úsmevom na tvári sa púšťam do zdolávania prvej ryby. Hodinu po zavezení a hneď záber no čo si viac priať. Po desiatich minútach dostávam kapra asi na 20 metrov od brehu. Ťah ryby je slušný a pomalý, žiadne kopance „bude to dobrá ryba” hovorím Palimu. Ten už stojí s podberákom vo vode a čaká kedy sa zjaví. Pred nami je dosť plytko a kapor začína robiť výpady. Zrazu sa objavuje nad hladinou jeho veľká hlava a mňa zalieva studený pot na čele.”To je bulo.” Kapor robí ešte niekolko výpadov a o chvíľku je v podberáku. Vtom zo mňa opadáva všetok adrenalín a vypúšťam všetky emócie. Anóóóóóóóóóóóóó je tááááááááááááááááám. Skáčem od radosti, pretože v podberáku mám malé prasiatko J. Rýchlo s ním na podložku. Vyťahujem háčik, ktorý držal len na spodnom fúziku. Meriame ho a má rovných 94 cm - o 10 cm viac ako je podložka.
Krásna mladá a zdravá ryba . Dávame ho do vážiaceho saku a netrpezlivo čakám aká bude jeho váha. Po odrátaní saku má rovných 13,60kg a teda 94cm. Neskutočná radosť prvá ryba a hneď takáto nádhera.   


Robíme pár foto, pusa pre šťastie nech si dáva pozor a šup sním naspäť do vody.
Znovu dávam pod háčik obľúbeného Tondu a idem vyviezť. Po vyvezení sadám do kresla beriem do rúk foťák a ešte raz si prezerám svoj úlovok, z ktorého mám neskutočnú radosť. Do desiatej sa nič nedeje a tak debatujeme a rozoberáme s Palim nekonečnú tému o zlodejstve na našich vodách a prenášaní rýb.
Mohol by som písať ešte aj tri strany čo nasledovalo až do rána, ale úprimne sa mi moc nechce takže to skrátim asi takto:
Od jedenástej začali prichádzať ďalšie zábery a trvalo to až do rána v intervaloch každú 1,5 hodinu. Chcel som si pospať nakoľko ma čakal ťažký deň, ale kapre boli iného názoru a tak vždy, keď som už ako tak zaspával ozval sa príposluch a ja už som zdolával ďalšieho šupinatého krásavca.
Do rána sa ich na podložke vystriedalo ešte 5 kusov. Z nich najväčší mal 9,6kg 74cm lysec a šupináči 8,5kg 67cm, 7kg 70cm a dvaja cca 60cm niečo okolo 4 kg. Perfektá nočná šichta J.


Čo na záver?
Hlavne poďakovanie mojej manželke, že ma nechá raz začas odtrhnúť sa z rodinného života a ísť sa vyvetrať ďaleko od všetkého a vyčistiť si hlavu. Palimu za príjemné chvíle strávené pri vode, aj keď trvajú len krátko. Beatke za to že mi pobosorovala udice a ja som si vytiahol krásnu rybu. A v neposlednom rade veľmi dobrému kamarátovi Tomášovi za produkty Mivardi, ktoré mi umožňujú plniť si moje sny o veľkých kaproch.


P.s. Nikdy nejde o veľkosť a váhu ryby ktorú chytíš, ale o ten pocit radosti, ktorý človek zo seba dostane keď sa mu podarí niečo na čom tvrdo pracuje a ide si za svojím cieľom.


Za Mivardi team

Braňo Hujsi




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára