Menovky

piatok, 23. januára 2015

Stretnutie s kráľom!

Mnoho rybárov zameriavajúcich sa na lov kaprov, obzvlášť tých trofejných kusov, vyberá lokality pre svoj lov podľa toho, či je na danej lokalite hojnosť tohto druhu a obzvlášť potom podľa toho, že sa v nejakom článku alebo videu dozvie, ako prední českí či slovenskí kaprári lovia jeden veľký kus za druhým. Často však ide o revíry, ak sa bavíme o zväzových vodách, ktoré majú niekoľko stoviek hektárov vodnej plochy. Ale aká je naša realita?
Každý určite veľmi dobre vie, aké ťažké je prísť na neznámu vodu, kde som nikdy nechytal, vybrať to správne miesto v danú ročnú dobu, zvoliť správnu návnadu a nástrahu a potom úspešne loviť veľké kapry alebo aspoň tie menšie. Myslím, že veľa rybárov, ktorí takto jazdia na týždenné i dlhšie výpravy a idú do neznámeho, moc neuspejú a ich odpočinok na rybách je dlhší, než si mysleli, že bude. Priznajme si však, že každý z nás má svoj obľúbený revír, malú zväzovku niekde za domom alebo v blízkom okolí, na ktorej má odsedené stovky hodín a pozná tak svoju lokalitu dokonale. Vie, kde sa ryby pohybujú, ako sa správajú a podobne. Rybári potom také vody zatracujú, lebo si myslia, že už videli všetko, čo tu bolo vytiahnuté a žiadne veľké prekvapenie ich už nečaká. Vyberú preto iný revír a idú radšej do neznáma, ako by skúsili uplatniť svoje poznatky a skúsenosti na ich obľúbenej vode. Podľa mňa však stačí iba zainvestovať nejakú tú korunu, nahádzať si guličky, ktoré viem, že tu budú fungovať, prikúpiť nejaké pelety prípadne kukuricu, partikel a pod.


Tento krát by som vám chcel rozprávať o mojej najobľúbenejší zväzovke, na ktorej som vyrástol a vlastne sa tu naučil chytať. Nedávno som sa rozhodol navštíviť na týždeň túto lokalitu s cieľom loviť kapry. Doma som si našúľal asi 3kg boilies na báze ryby + chilli a kvôli nadmorskej výške tejto 9.5 ha veľkej zväzovky s horským prítokom a danej dobe, som pridal aj viac soli lebo teplota vody už nebola (obzvlášť v hlbších a tienistých partiách) najteplejšie. K tomu som prikúpil aj nejaké to kilo peliet Rapid lebo viem, že zakŕmením partiklom by som si do lovného miesta natiahol drobnejšie rybu, takže kukurica a pod. zostali doma. Po naložení vecí a prípravách som dorazil na miesto. Miesto pre môj lov som zvolil na rozhraní hlbšej a plytšej časti priehrady, kde sa zhruba v 100 metrovej vzdialenosti, kam som nahadzoval, pohybuje hĺbka od 2,5 - 3,5 metra. Za mierneho dažďa som postavil bivak, naviazal svoje montáže, ktoré boli tvorené zo stuženej šnúrky, ktorú som cca vo vzdialenosti 2-3 cm od háčika strhol, aby tvorila tzv. mäkkú časť montáže. Druhú montáž som urobil kombinovanú s tým, že háčik bol naviazaný na mojom obľúbenom 20 lb fluorocarbone a zvyšok náväzca bol tvorený tiež stuženou 20 lb šnúrkou.


Po všetkých prípravách som vyšiel na svojom nafukovacom člne na vodu. Lovné miesto som nijako neoznačoval, lebo už viem, kam budem hádzať a na druhej strane mi ako orientačný bod slúžil betónový zjazd do vody. Zakŕmil som asi dvoma kilami gúľ a peliet, ktoré som rozhádzal do okruhu cca 10 metrov a potom som hodil aj niekoľko hrstí do priestoru, aby som stiahol ryby do svojho loviska. Ako náhle som prišiel z vody, začalo pršať ako z krhly. Rýchlo som nahodil oba prúty, na prvý som dal dve gule s priemerom 20 mm a na druhý som navliekol dve pelety priemer 16 mm.
Prvý deň až do desiatej hodiny, kedy som musel skončiť lov, sa nič nedialo. To už ale tak prvých pár hodín býva. Tešil som sa na druhý deň a bol v plnom očakávaní, že konečne urobím nejaký záber. Potešil by aj od malého kapra. Ráno 5:45 ma zobudil budík, pršalo celú noc a ani ráno to nevyzeralo, že sa počasie umúdri. Potôčiky vody stekali po brehu do vody, nedalo sa nič robiť, musím ísť nahodiť. Obliekol som svoju nepremokavú súpravu, v bivaku si navliekol guličky a pelety a nahodil obe udice na moje zakŕmené miesto. Fúkal celkom silný vietor a na hladine sa objavovali biele hrebienky vĺn. Takéto počasie však na rybách milujem - sychravo a daždivo, to je totiž konečne trochu extrémnej kaprariny.

Asi po 5 hodinách prestalo pršať, konečne som mohol pozorovať hladinu a tešiť sa na zábery, pre ktoré nemusím ísť v tom najväčšom daždi. Okolo 12 hodiny prišla jazda z ríše snov. V živote som nevidel takú jazdu, s akou rýchlosťou sa odmotával vlasec z navijaku. Pridvihol som prút a cítil, že sa nejedná o 5kg rybu, dobrzďoval som cievku navijaka prstom a ryba si potiahla veselo ďalej asi ešte 20 metrov, než sa mi ju podarilo otočiť smerom ku mne. Tušil som ihneď, že sa jedná o kapra vo veľkosti 70-80 cm to som však netušil, čo ma čaká.
Naboso len v tričku som rybu asi pol hodiny zdolával, než sa dostala na úroveň 10 m odo mňa. Ryba veľmi silno tiahla do boku, čo bolo záruka, že je naozaj veľká. Nešlo nič robiť, musel som do vody. Zmrznutý na kosť, avšak 100% napumpovaný adrenalínom som zabrodil po pás do vody. Musel som tiež požiadať vedľa sediaceho rybára, či by nestiahol svoje udice, pretože ide o veľkú rybu, o ktorú by som nerád prišiel. Našťastie mal pán všetkých 10 pohromade a bol tak ohľaduplný, že mi vyhovel. Nestálo teda nič v ceste a bolo to len na mne a mojom umení. Zdolávanie kapra sa zdalo nekonečné. Ako náhle som ho dostal len trochu bližšie, okamžite si vymotal ďalších pár metrov vlasca, vedel som, že asi ťahám svoju životnú rybu, lebo nápor na prút bol obrovský a podľa sily ryby to bolo zrejmé.


Kapor sa konečne trochu unavil a ja som ho dostal na dosah. Víriaca sa hladina ma umŕtvovala, pretože som sa strašne bál, že sa ryba vyreže a ja ju stratím ... Pomaly som pumpoval prútom a povoľoval cievku. Keď sa kapor ukázal pri hladine, začal som kričať radosťou, takého kapra som ešte nikdy nevidel. Krásne urastený lysec s obrovskou chvostovou plutvou ma úplne odzbrojil. S trepotom rúk som pomaly ponáral podberák a modlil sa k Petrovi, nech ho podoberiem. Keď kapor išiel hlavou do podberáku, bol to asi ten najšťastnejší moment, ktorý som na rybách zažil. Totálne v eufórii som kričal radosťou tak, že sa zbehli asi všetci rybári, ktorí boli okolo mňa. Keď som kapra podobral a uložil ho do podložky, bol som nadšený, toto som nikdy nečakal a ani by som nedúfal, že niečo také tu žije.


Vyčerpaný, ale natoľko šťastný som vytiahol meter a váhu a začal merať. Keď som uvidel mieru 93 cm, bolo mi jasné, že ide o najväčšieho kapra, ktorý tu žije. Je to kráľ pomyslel som si, jeho váha 15 kg ma vyhupla na nový osobný rekord. Tak nádhernú rybu som v živote nevidel a ja som ju zdolal. Môj otec, ktorý bol všetkého prítomný, mi urobil krásne fotky a po pár minútach fotenia s kaprom vo vode som ho pustil späť do jeho kráľovstva. Bolo tak nádherné túto rybu púšťať a držať ju do poslednej chvíle za chvostovú plutvu, ktorá mi potom zamávala a stratila sa v hlbine. Stále som nemohol uveriť tomu, čo sa stalo a okolo stojaci rybári len nechápavo pozorovali, čo sa to odohralo. Kapor zabral na dve guličky 20 mm na dne, mojej vlastnej výroby, na kombinovaný náväzec opatrený háčikom veľ. 4. Treba podotknúť, že na takého kapra som čakal asi 300 hodín na tejto zväzovke a musel sa prechytať cez stovky malých kaprov, ktoré som odchytal .

Ďalšie dni išla voda každý deň o 20 cm dole, pretože sa mal opravovať bezpečnostný prepad, ktorý už dlhú dobu pretekal, a veľká zmena tlaku urobila svoje. Za 4 dni som neurobil žiadny záber, avšak naplnený zo zážitku s týmto monštrom, mi to nijako nevadilo. Týmto článkom by som chcel povedať, že by rybári nemali podceňovať malé vody, ktoré poznajú dokonale. Naopak by mali tieto skúsenosti využiť a pokúsiť sa o kapitálne ryby práve na týchto revíroch, ale tiež to, že veľkého kapra je potreba tzv. vysedieť a že neúspech sa môže veľmi rýchlo zmeniť v obrovskej nadšenie. A o tom celá kaprarina je.

Andreas







Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára