Menovky

nedeľa, 12. apríla 2015

Ako úspešne na ryby na jar

Zima našťastie utiekla ako voda a opäť je tu jar. Konečne sa voda začína prehrievať a ryby, ktoré sú po zime hladné, sa hrnú rýchlo zohnať niečo na zjedenie. Na jar preto nemávame s ich aktivitou problémy. Najčastejším jarným úlovkom zvyknú bývať plotice a pleskáče, no ani kapry si nedajú ujsť prvú výdatnejšiu pot­ravu po zime.
Veľké pleskáče môžeme uloviť takisto, ale ich pravý čas príde až neskôr. Predsa len majú radi trošku teplejšiu vodu. Vďaka slniečku už väčšinou ľad koncom marca povolí aj v tých najchladnejších zákutiach, takže ryby môžeme loviť tak na stojatej vode, ako aj na rieke. Lenže hoci ľadový pancier zmizne, vzniká ďalší problém, s ktorým si musia poradiť najmä priaznivci jarného lovu na tečúcich vodách.


Sneh a ľad
Roztopený sneh a ľad z hôr sa vlieva do riek a potom sa hrnie korytom ako veľká hnedá pohroma a často so sebou berie aj stromy, cesty a ľudské obydlia. Spravidla je však sila prúdu oveľa menšia. Je síce nad normálnym stavom a farba vody pripomína skôr kávu, ale aj v týchto podmienkach sa dá celkom úspešne chytať. Všetko má, samozrejme, svoje hranice, keď je rieka rozliata ďaleko mimo svojho koryta, je lepšie feeder nechať doma alebo vyraziť na nejaký „stojáčik“. Keď je hladina len mierne zvýšená a prúd zvládnuteľný, potom nám nebráni nič v tom, aby sme vyrazili.

Medium alebo heavy
Keďže ide o špecifickú situáciu, budeme potrebovať správne náčinie. Spôsoby lovu a náčinie sa samozrejme budú líšiť aj podľa rieky a konkrétneho miesta. Predovšetkým si však musíme rozmyslieť, aké ryby chceme loviť. Chytať v týchto podmienkach malé plotičky je strata času. Vhodnejšie je zamerať sa na väčšie ryby, ako sú mreny a akékoľvek iné väčšie ryby. Napriek tomu, že nebudeme loviť ďaleko od brehu, odporúčam zvoliť radšej dlhšie feedrové prúty. Približne 390 centimetrovú dĺžku pokladám za optimálnu. S dlhším prútom totiž dostaneme ľahšie väčšiu časť vlasca nad vodnú hladinu, a tým obmedzíme aj vplyv prúdu na celý systém a minimalizujeme tvorenie tzv. vreca. Je to veľmi dôležité pre celkovú stabilitu našej nástrahy na dne. Tvrdosť prúta a vrhacia záťaž sú však diskutabilné, závisia priamo od miesta lovu. Ja uprednostňujem vo zdvihnutej a rýchlejšie tečúcej vode tvrdšie prúty. Väčšinou postačí tvrdšie „medium“, ale občas siahnem aj po prúte s označením „heavy“. Nerobím to rád, no situácia si niekedy naozaj vyžaduje tvrdšiu palicu. Najmä pri love priamo v prúde, a nie v nejakej tíšine a pri rybách s hmotnosťou okolo pol kilogramu. Tvrdší prút pracuje v takýchto podmienkach lepšie.


Pevnejšie vlasce
Od toho sa odvíja aj priemer použitých vlascov. V kalnej vode väčšinou ryby celkom ochotne prijímajú ponúkané sústo. Vzhľadom na silu prúdu a tvrdosť náčinia používam nadväzce s priemerom medzi 0,12 až 0,16 milimetra a kmeňový vlasec s priemermi 0,16 až 0,18 milimetra. Nemá však zmysel preháňať to s pevnosťou vybavenia. Môžeme samozrejme použiť aj silnejšie vlasce, ale po nich by sme mali siahnuť len v prípade lovu skutočne veľkých rýb alebo mrien. Môže však vzniknúť aj problém s opatrnosťou rýb, takže sa rozhodneme vlasce zjemniť. Žiaľ, z vlastnej skúsenosti musím povedať, že to neprinesie taký nárast záberov, ktorý by sa dal zaznamenať. Navyše počet stratených rýb sa neúmerne zvýši. Myslím, že je lepšie nejaký ten záber oželieť, ale na druhej strane mať pri zdolávaní ryby istotu. Ostatné vybavenie sa už nelíši od toho, ktoré používame pri bežnom love.


Na rozhraní
Veľmi dôležitou podmienkou úspechu je výber vhodného miesta na lov. Ryby totiž nie sú všade a majú tendenciu sa združovať tam, kde vydajú v silnom prúde čo najmenej energie, ale zároveň majú rýchly prístup k hlavnej prúdnici, ktorá prináša najviac potravy. Z toho vyplýva, že najproduktívnejšie a najlepšie budú tíšiny vedľa brehu. Väčšinou pôjde o zátočinky zabiehajúce do línie brehu, alebo malé tíšiny za popadanými stromami či inými prekážkami. Vhodné sú aj miesta za mostnými piliermi alebo rozličnými prehrádzkami. Základným pravidlom je chytať na hranici prúdu a pokojnej vody. Správne je vnadiť trochu viac do pokojnej vody a nahadzovať kúsok za miesto vnadenia, teda tak, aby naša montáž ležala tam, kde hladinu začína čeriť prúd. Keď budeme pravidelne kŕmiť, potom môžeme rybu pritiahnuť z tohto rozhrania priamo do pokojnej vody, ale vždy je lepšie začínať lov na rozhraní tíšiny a prúdu.

Lov v prúdnici
Dôležitá je aj znalosť reliéfu dna, lebo tíšiny nie sú jediným miestom, kde možno ryby nájsť. Pri dne je totiž vždy prúd oveľa slabší, a tak výraznejšia priehlbina alebo diera na dne priamo vyzýva ryby, aby sa tam združovali, pretože im prúd prináša potravu doslova až do tlamy bez akejkoľvek námahy. Hoci to na prvý pohľad vyzerá nelogicky, výborne sa dá loviť aj priamo v hlavnej prúdnici rieky. Takéto miesta obľubujú predovšetkým mreny alebo nosále. Ďalšími sú potom akési pokojné „ostrovčeky“ uprostred rieky. Väčšinou to bývajú pokojnejšie miesta za mostnými piliermi alebo prekážkami ďaleko od brehu. Tam je šanca na veľkú rybu značná. Pravda, aj lov je pomerne náročný. Platí, že čím máme dlhší prút, tým lepšie. Pokojne by som použil aj 5,5-met­rový feeder, keby som ho mal. Musíme sa usilovať dostať nad hladinu čo najviac z dĺžky vlasca, preto aj poloha prúta je čo najkolmejšia.

Kŕmidlá s háčikmi
Pri chytaní v prúdnici sa k slovu dostanú aj špeciálne druhy kŕmidiel s bočnými háčikmi, ktoré zabránia ich kotúľaniu po dne. Častejšie síce uviazneme, ale to je, žiaľ, nevyhnutná daň za stabilitu montáže. Vo vodách s množstvom rias na dne nepoužívajte kŕmidlá s háčikmi, lebo by ste po každom nahodení ťahali z vody desaťkilové chumáče rast­lín. Je nevyhnutné používať modely s menším košíčkom, ale s väčšou dodatočnou záťažou. Inak by nám prúd po vyplavení návnady z kŕmidla strhol celú montáž, keďže by sa priveľmi odľahčila. V takýchto prípadoch nemá zmysel vnadiť rukou alebo prakom, oveľa vhodnejšie je použitie správneho kŕmidla. Pri väčšej vzdialenosti od brehu býva povrchový prúd silný aj v tíšine, ktorý by nám vystreľované krmivo rozplavil široko-ďaleko bez toho, aby malo vôbec šancu klesnúť.


Nástrahy
Nástrahou číslo jeden, bez ktorej vari ani nemá cenu chodiť k vode, je jedno­značne hnojáčik. Je to celkom logické, pretože silný prúd vymieľa pôdu z brehov a v nej sa, samozrejme, nachádza veľké množstvo dážďoviek, ktoré sa pre ryby na tých niekoľko dní alebo týž­dňov stanú celkom prirodzenou potravou. Najlepšie sú čerstvé hnojáčiky. Také, z ktorých tečie pri napichnutí na háčik žltá zapáchajúca tekutina. Práve vďaka tejto aróme sa stávajú pre ryby oveľa príťažlivejšími. Ryba sa totiž musí riadiť viac čuchom alebo hmatom, a tak je pachová stopa veľmi vítaná. Dobrou nástrahou býva aj menšia dážďovka, ale tá je skôr pre väčšie ryby. Menšie kúsky by nám ju len ťahali za „chvostík“, a normálneho záberu by sme sa nedočkali. Keď už nemáme dážďovku, odporúčam nástrahu a naplnené kŕmidlo môžete pokojne nastriekať dážďovkovým posilňovačom. Funguje to výborne. Ak máme možnosť, je vhodné nakopať si alebo kúpiť väčšie množstvo hnojáčikov a nasekať ich do krmiva. Výrazne to prispeje k našej väčšej úspešnosti. Kostnáče a dážďovky bývajú výbornými nástrahami na mreny. Kukurica a iné podobné nástrahy v týchto podmienkach mierne strácajú svoje zvyčajné prednosti, lebo nie sú pre rybu až také lákavé. Ich čas ešte len príde.


Vnadenie hlinou
Prvou otázkou je, či má vôbec zmysel vnadiť v kalných jarných vodách, a ak áno, tak koľko? Odpoveď nie je až taká jednoduchá. Nejaké krmivo je vždy lepšie ako žiadne, ale platí tiež pravidlo, že s menším množstvom kvalitného a správne pripraveného krmiva pochodíme oveľa lepšie ako s priveľkými dávkami. Voda je ešte stále pomerne chladná, a tak hrozí, že rybu rýchlo zasýtime. Pravda, množstvo krmiva môže byť podstatne vyššie ako v zimných mesiacoch. Platí tiež zásada, že čím bližšie pri brehu budeme loviť, tým menej krmiva budeme potrebovať, a naopak. Neraz je úplne postačujúce vnadenie pomocou feedrového košíka. Dôležité je aj množstvo hliny. Kvalita použitého krmiva je dôležitá aj preto, lebo v našej zmesi môžu byť pokojne aj 2/3 hliny, neraz i viac! Ak lovíme v skutočne silnom prúde, potom je celkom namieste, keď pridáme pol až jedného kilogramu štrku. Prúd nám nesmie krmivo v žiadnom prípade rozplaviť a odniesť dolu vodou! Vnadiace gule sa preto musia rozpadať veľmi pomaly a iba postupne uvoľňovať čiastočky a živú zložku unášanú prúdom. Ryby sa tak pohnú hore proti toku, aby zistili, kde je zdroj potravy. Keby sa nám guľa rozpadla naraz a „ušla“ po vode, odišli by za ňou aj ryby. Na začiatku lovu vnadím veľkým objemom, teda väčšinou pripraveného krmiva. Počas lovu dokrmujem pomocou feedrového košíka. Kŕmenie malými „chuťovkami“ počas lovu nie je väčšinou vhodné pre ich malú hmotnosť. Nesmieme zabudnúť pridať do krmiva aj patričné množstvo PV1, aby sa dobre zlepilo. Guľôčka nám musí držať perfektne na prvé stlačenie. Vhodnejšie sú ťažšie a hrubšie zmesi na väčšie ryby.



Dúfam, že sa vám niektoré informácie zídu a že vám dopomôžu k uloveniu krásnych úlovkov. Množstvo záberov a Petrov zdar praje za tím Mivardi 

Radoslav Jankula





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára